Krematórium a urnový háj v Bratislave je prvé krematórium na Slovensku a patrí k našim najlepším dielam povojnovej architektúry. Realizovalo sa v rokoch 1967 – 1968 podľa projektu architekta Ferdinanda Milučkého z rokov 1962 – 1963. Nachádza sa na západe Bratislavy, na svahoch Malých Karpát v riedkom lese. Staré duby a borovice tvoria kontrast s jeho vodorovnými líniami, umiestnenými nad lúkou na kopci. Krematórium je navrhnuté ako minimalistická stavba v duchu severskej moderny, ktorá sa spájala s prírodou podobným spôsobom. Celý komplex je navrhnutý s veľkým citom pre krajinu. Je to kultová stavba a jej hodnoty sú najmä duchovné. Prostredie povojnovej architektúry vznikalo opačne, ako býva zvykom. Nesadili sa stromy okolo novostavby, ale architektúra sa umiestnila medzi staré stromy. Tak to bolo aj v tomto prípade. V areáli sa nachádza hlavná stavba, prevádzková vedľajšia stavba a urnový háj dotvorený plastikami. Hlavná stavba sa skladá zo sústavy bielych vodorovných stien, ktoré vymedzujú základné vnútorné priestory, a priečnych celozasklených stien z číreho skla. Prevádzková časť je zložená zo suterénu a obradných priestorov vyvýšených na terase. Rozprestiera sa na kopci nad lúkou. V obradných priestoroch sa nachádza predsieň – čakáreň, obradná miestnosť rozlúčky blízkych príbuzných a hlavná obradná sála. Z hlavnej obradnej sály je pôsobivý pohľad do lesa so starými borovicami a dubmi. Z exteriéru – zo záhrady prechádza drevená stena do interiéru obradnej miestnosti, ako znak spojenia človeka s prírodou.