Budova Slovenského rozhlasu, jedna z architektonických dominánt Bratislavy, bola postavená v čase, keď umenie ovládal socialistický realizmus. V rámci mesta ide o výnimočnú budovu, koncept svedectva doby, v ktorej vznikala. Táto doba bola priaznivo naklonená veľkorysým riešeniam. Práve preto mohli jeho tvorcovia experimentovať, použiť progresívne technológie a konštrukčné princípy.

Budova je postavená z oceľovej konštrukcie v tvare obrátenej pyramídy. Projekt vznikol v roku 1967. Obrátená pyramída, ako budovu Slovenského rozhlasu mnohí nazývajú, obsahuje veľkorysé vnútorné priestory, vynikajúcu koncertnú sieň a dobre vybavené nahrávacie štúdiá. Je tu umiestnený aj jeden z najväčších organov na Slovensku. Celková výška budovy po vrchol antény je 80 metrov. Je nositeľom titulu Stavba storočia na Slovensku v kategórii Spoločenské stavby.
Rozložité priestory, ktoré rozhlas na svoju prevádzku nevyhnutne potrebuje, museli architekti sústrediť na malom pôdoryse. Keďže radikálne odmietali verziu tridsiatich poschodí nad sebou, zo začiatku uvažovali o rovnom dome s ustúpeniami na koncoch. Postupne však dospeli k symetrickej kompozícii oceľového koša, ktorá mala výhodu, že dokázala udržať samu seba – podobne ako kôš z prútia. Tak vznikol tvar obrátenej pyramídy. Konečná forma budovy vyplynula z jej funkcie a potrieb a bola úzko previazaná s použitým materiálom – oceľou.  Budova má mohutnú podnož s hlavnými nahrávacími a prevádzkovými priestormi, ktoré sú dôkladne odizolované od akéhokoľvek hluku. So skúšobným vysielaním z tejto budovy sa začalo v roku 1984. Pravidelné vysielanie prebieha od 27. marca 1985. Budova Slovenského rozhlasu je národnou kultúrnou pamiatkou.