Areál trnavskej vodárne s jedinečným nadzemným vodojemom sa zaraďuje k najvýznamnejším dielam a technickým pamiatkam slovenskej architektúry. Stavbu navrhol architekt Emil Belluš v roku 1941, pričom výstavba samotného vodojemu prebiehala v rokoch 1942 – 1946. Do prevádzky bol odovzdaný v roku 1954. Svojou výškou 50 metrov tvorí jednu z dominánt mesta Trnava. Od roku 2011 je v noci nasvietený na modro-bielo. Vodojem zásobuje mesto a okolité obce zo zdroja v Dobrej vode, kde je viacero studní a prameňov.

Z konštrukčného hľadiska tvorí vodojem šesť železobetónových nosných stĺpov zviazaných skružami a nesúcich plný valec vodnej nádrže. Výrazné sú tak aj tie časti, ktoré majú inokedy najmä konštrukčnú funkciu. Plná hmota nádrže a odľahčená zostava nosnej časti tvoria pekný kontrast. Valec uprostred stĺpov ukrýva technické schodisko a vodovodné potrubia. V plášti valca sú menšie obdĺžnikové okná. Podobný motív sa opakuje aj v hornej časti nádrže, kde okná osvetľujú okružnú chodbu. Na streche nádrže sa nachádza osvetľovacia a vetracia lucerna, ktorá je kompozičným dopovedaním stavby. Táto horná časť vodojemu je sprístupnená vďaka technickým rebríkom. Obsah vodojemu je 1 200 m³ a výška hladiny vody dosahuje 8 metrov.