Komplex trinástich budov Sanatória vo Vyšných Hágoch je jedno z najvýznamnejších diel medzivojnovej architektúry a patrí medzi svetovú špičku funkcionalistickej architektúry.

Architektonickej súťaže sa zúčastnili viacerí česko-slovenskí architekti, pričom sa rozhodovalo medzi symetrickou kompozíciou, ktorá stelesňovala historicky formalistickejšie riešenie, a asymetrickým usporiadaním preferovaným avantgardou. Porota nakoniec zvolila symetrické riešenie.

Sanatórium stojí na južnom svahu Vysokých Tatier vo výške 1 125 m n. m. Má takmer 2 000 miestností, čo predstavuje kapacitu 500 postelí, z toho 400 pre pacientov chorých na pľúca a 100 pre chorých na kostnú tuberkulózu. Celé liečenie je sústredené v hlavnej osempodlažnej budove, ktorá je dlhá 270 metrov. Prevádzky jednotlivých oddelení sú oddelené, rovnako ako prevádzka mužov a žien. Poprepájané sú chodbami a lekárňami, pričom táto koncentrovaná forma vytvorila predpoklady na správnu hospodárnosť prevádzky, prehľadnosť a kontrolu i úsporu kúrenia. V hlavnom monobloku sa nachádzali aj priestory na prípravu a konzumáciu stravy pre pacientov a personál, obchody, pošta, telefónna ústredňa, holičstvo, divadelná sála so 600 sedadlami, rozsiahle klubové a iné spoločenské miestnosti a otvorené odpočivárne. Jednotný autorský rukopis všetkých budov sa prejavuje horizontalitou hmôt, členením ich povrchov, plochými strechami, striedmou farebnosťou a citlivým osadením do terénu. Objekt ústavu je zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok.